Bez násilia vo vzťahu

Za posledných päť rokov mám tretí vážnejší vzťah, no zase je to o tom istom. Môj priateľ je veľký fešák a navonok naozaj milý a slušný (preto sa mi aj zapáčil), no na mne vidí stále viac chýb, ktoré mi vyčíta, ponižuje ma pred našimi spoločnými priateľmi no keď sa pokúsim brániť, najnovšie začína byť už aj hrubý. Minule som od neho dokonca dostala prvú facku. Mám ho však stále rada a nechcem oňho prísť. Mama mi vyčíta že si za to všetko môžem sama. Už verím tomu, že chyba je vo mne – ako ju ale môžem odstrániť ? Andrea V., Malacky

Milá Andrea, na úvod mi dovoľte pomenovať veci tak, ako sú. Váš priateľ je fešák navonok milý, Vás však pred ľuďmi ponižuje, už Vás aj prvý krát udrel. No môžete za to vy a dokonca ho za to máte aj rada.

Akoby na tejto situácii niečo nehralo. Buď jeho správanie považujete za atraktívne (na čom by nebolo nič zlé) alebo ním naopak trpíte, bojíte sa čokoľvek povedať, lebo v tom prípade by z jeho strany nasledovalo násilie a vinu za jeho správanie beriete na seba. To, čo vnímate ako lásku, sa zdá byť nebezpečnou situáciou, najmä pre Vás.

Obete partnerského násilia sa správajú zväčša podobným spôsobom ako vy. Opakovane si vyberajú navonok milých v súkromí „silných“ partnerov, ktorí sa neštítia použiť násilie voči žene. Navonok prejavovaný milý a slušný imidž takýchto partnerov im hrá do karát. Kto by na nich povedal niečo zlé, kto by ich čo i len upodozrieval z niečoho nekalého, keď oni sú, aspoň naoko, takí milí? V žene sa týmto buduje pocit viny, že ona sama môže za partnerove správanie, že ho vyprovokovala, najmä ak v nej tento pocit potvrdzuje aj jej najbližšie okolie, tak ako je to vo vašom prípade zo strany vašej mamy.

V takýchto vzťahoch platí, že ak je muž schopný použiť voči žene násilie čo i len jedenkrát, bude ho ako nástroj používať aj neskôr, v stále sa stupňujúcej intenzite. Inými slovami, to čo začne jednou fackou môže skončiť bitkou a inými formami hrubého násilia. A násilie do žiadneho zdravého partnerského vzťahu vôbec nepatrí!

Pre Vás môže byť nebezpečné práve to, že partnerovi takéto správanie tolerujete a máte ho aj napriek tomu rada a nechcete o neho prísť. Preto by ste si mali najprv ujasniť, o čo pri svojom partnerovi stojíte. Pretože on nie je iba ten milý pán, ktorého by ste chceli mať rada, ale aj človek ktorý Vás ponižuje. Ak Vám takéto jeho správanie neubližuje a dokonca ho vnímate ako lásku, asi na tom niečo nie je v poriadku.

Čo Vás vedie k tomu, že v mene lásky vnímate aj násilného a hrubého partnera ako človeka, s ktorým chcete byť? Možno by Vám mohlo pomôcť pozrieť sa na situáciu zhora. Predstavte si, že by Vám takto opisovala svoj vzťah Vaša kamarátka. Čo by ste jej povedali?

Ak si aj tak myslíte, že máte partnera rada a chcete s ním byť nehľadiac na jeho násilné sklony žiadna rada by Vás o opaku asi nepresvedčila. Za predpokladu, že ako svoju chybu vnímate práve výber takýchto partnerov a neviete prečo a neviete to zmeniť, odporúčala by som konzultáciu so psychológom. Ten by vám mohol pomôcť porozumieť, prečo sa dostávate do stále rovnakých vzťahov, plných ponižovania a násilia a pomohol by Vám budovať si zdravé a vyvážené vzťahy založené na vzájomnom porozumení, rešpekte a tak isto aj na podpore.